LIPTOVSKÉ DROBY“ ďalšia slovenská dobrota s chráneným zemepisným označením

„Liptovské droby“ sú ďalšou slovenskou špecialitou s chráneným zemepisným označením. 

Ide o špecifický druh jaterníc vyrábaných starou remeselnou metódou. Špecifickosť výrobku predstavuje zemiaková náplň so škvarkami, korením a plnená do prírodných bravčových alebo hovädzích čriev. Sú typické pre región Liptova. O rozhodnutí Európskej komisie informovala dnes Ingrid Ludviková, hovorkyňa Zastúpenia Európskej komisie v SR.

Žiadosť o zápis zemepisného označenia „Liptovské droby“ vychádza z pôdnoklimatických podmienok, histórie regiónu a tradícií, je založená na know-how miestnych výrobcov a dobrom mene výrobku.

Liptovské droby sú špecifickým druhom jaterníc vyrábaných starou remeselnou metódou. Špecifickosť výrobku predstavuje zemiaková náplň so škvarkami, korením a plnená do prírodných bravčových alebo hovädzích čriev. Liptovské droby sú netrvanlivý výrobok.

Výrobok má okrúhly prierez a tvar zakriveného valca. Priemer výrobku je 30 – 50 mm, dĺžka 100 – 250 mm a hmotnosť 100 – 300 g. Liptovské droby sa po naplnení na požadovanú dĺžku zopínajú drevenou špajdľou. Črevo tesne dolieha k náplni, ktorá je pripravená z nastrúhaných zemiakov, mletých škvariek a cibule na jemnú štruktúru a s koreninami. Podiel zemiakov v Liptovských droboch na 1 kg je 75 – 85 % hmotnosti, škvariek 8 – 10 % hmotnosti, bravčovej masti 5 % a soli najviac do 1,7 %.

Konzistencia výrobku je mäkká, povrch hladký, mierne vlhký a čistý. Farba na povrchu je svetlosivá a na priereze je sivožltá. Vôňa a chuť je zemiakovo-korenistá.

Liptovské droby sa predávajú uvarené a pred priamou konzumáciou sa tepelne upravujú pečením.

Žiadosť o zápis zemepisného označenia „Liptovské droby“ vychádza z pôdnoklimatických podmienok, histórie regiónu a tradícií, je založená na know-how miestnych výrobcov a dobrom mene výrobku.

Liptovská kotlina patrí k vysoko položeným kotlinám Slovenska a jej dno vypĺňajú treťohorné horniny a sedimenty centrálno-karpatského paleogénu a mladšie riečne naplaveniny Váhu, hlavne štrky a piesky. Pôda na Liptove je stredne ťažšia a podnebie chladnejšie, čo nepraje pestovaniu obilia, ale vyhovuje zemiakom. Zemiaky sa začali pestovať na Liptove v polovici 18. storočia. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Rozmach pestovania zemiakov v severných oblastiach Slovenska nastal až na začiatku 19. storočia.

Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“. Vymedzená zemepisná oblasť – Liptov bol vždy významnou zemiakarskou oblasťou Slovenska a súčasne bol sebestačný aj v chove hospodárskych zvierat, najmä ošípaných. Optimálne využitie vedľajších jatočných produktov bolo veľmi dôležité z ekonomického hľadiska pre obyvateľov Liptova.

Stravovanie obyvateľstva v Liptove bolo založené na domácich potravinových zdrojoch. Jedným z nich boli zemiaky. Zemiaky sa jedli samotné ako hlavné jedlo, alebo s rôznymi prílohami.

Okrem zemiakovej kaše, halušiek a koláčov zo zemiakového cesta stali sa obľúbenou pochúťkou Liptovské droby. Pripravovali sa zo strúhaných surových zemiakov, ktorých pestovanie sa v Liptove úspešne darilo vďaka zloženiu pôdy, klimatickým podmienkam a jednoduchým podmienkam pri ich pestovaní.

Prírodné a pôdnoklimatické podmienky vhodné na pestovanie zemiakov a chov hospodárskych zvierat ovplyvnili celkový ráz a zameranie regiónu. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárskych prác venovalo aj spracovaniu surovín a ich predaju.

O histórii a tradícii svedčí prvý písomný záznam o výrobku Liptovské droby v knihe „Slovenská ľudová kuchárka pre každý stôl“ z roku 1944. Zostavila ju Žela Inovecká a vyšla vo viacerých vydaniach.

Viacej sa dočítate tu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020XC0929(04)&from=EN

(red)

Od admin

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.