Korytnica 14. júna 2016 – Z liečivých prameňov v Korytnici si môžete nabrať vodu zadarmo. Miesta, kde vyteká liečivá voda, sú znovu upravené. V minulosti boli zdevastované a okolie prameňov nevyzeralo prívetivo.
Situácia sa zmenila k lepšiemu aspoň pri prameňoch, ktoré vlastní podnikateľ z Chorvátska Zlatko Benovič. Do rekonštrukcie prameňov investoval nemalé peniaze. Jeho snom je vrátiť zašlú slávu kúpeľom. Zatiaľ sa mu podarilo zmodernizovať plničku minerálnej vody v Korytnici
„Prevzali sme budovy Svätopluk, Ural a samotnú plničku fliaš,“ hovorí Regina Tomášiková zo spoločnosti Amos-Services, ktorú vlastní chorvátsky podnikateľ Zlatko Benovič. Doplnila, že bývaleé kúpeľné domy v Korytnici vlastní súkromný podnikateľ, ktorý ich ponúka na predaj.
Dnes sa sem už žiadni pacienti nevyberú. Prídu len ľudia, ktorí si chcú načapovať vzácnu prírodnú minerálnu vodu. Aj fľaše a bandasky si môžete nás kúpiť pri vstupe do Korytnica
S fľašami sem ľudia chodia na Jozefa, dvoch Vojtechov, Antonína a Žofku. Tak sa volajú korytnické pramene, z ktorých tečie liečivá voda. To je to posledné, čo z vyhľadávaných kúpeľov ostalo. Čo malo cenu, zmizlo. Čo nie, to vandali dorazili.
| Povesť o účinkoch Korytnickej vody
„Raz koncom leta jeden valach zbadal na ovciach nedobrú zmenu. Ovce sa mu prestali pásť a zväčša iba postávali s ovesenými hlávkami. Zle bolo na ne pozrieť. I zľakol sa valach, keď si pomyslel, čo povie pán, ak sa ovciam niečo stane. Nuž nemeškal a zahnal ovce do košiara. Ovce si hneď políhali a keď sa valach o hodinu prišiel pozrieť na ne, zo desať ich už uhynulo. Museli planú zelinu pohltať, myslel si valach. Ostatným treba nejako pomáhať, bo zle bude, keď sa to pán dozvie. Aj oviec mu bolo ľúto, aj pána sa obával. Nuž čo robiť? Zavolal honelníka, vypustili ovce z košiara a začali kŕdeľ preháňať po lúčinách, ak by im tak bolo prešlo. Aj psy im pri tom pomáhali. Na mrkaní, keď sa valach i honelník ukonali, prestali ovce preháňať a tu vidia, že ovce sa zhŕkli okolo akejsi studničky. Ovce pijú, pijú a pri napájaní sa pekne vymieňajú. Nuž nech je ako chce, horšie azda nebude, len sa vy napite, myslí si valach. A hľaďže ho, netrvalo dlho a aj najsmutnejšie ovce začali veselo bliakať. Potom sa vracajú k studničke a zas len pijú a pijú. A keď sa dosýta napili, samy sa pohli ku košiaru. Do rána boli všetky čerstvé a zdravé. Valachovi sa to videlo podivné, nuž pozoroval ovce aj naďalej. A naozaj to bolo čudné, lebo ovce sa každý podvečer samy od seba zastavili pri studničke a hltavo pili. Potom sa už nestalo, že by dojedna bola ochorela, nuž valach každý deň tak vodieval ovce po paši, aby večer boli pri studničke. Raz potom prišlo i na valacha zle – nedobre. Lapili ho vnútorné bôle, šlo mu črevá roztrhať. Obkladali ho parenými bylinkami, okiedzali všelijako, no bolesti boli stále väčšie a väčšie. Keď ich už valach nemohol zniesť, zviechal sa z ležiska a od zúfalstva sa pustil hore poľanou, ta, kde bola ovčia studnička. Poriadne sa z nej napil, poležal si v mäkkej tráve a zase sa len napil. A ako sa druhýkrát napil, bolesti sa začali tratiť. Napil sa tak zopár ráz z ovčej studničky, a potom ostal celkom zdravý, ako znovuzrodený. Taký sa vrátil ku svojím a naradostený im rozprával, akú zázračnú moc má ovčia studnička na poľane. Od tých čias bola voda zázračnou liečivou vodou proti vnútorným bolestiam. Valasi studničku prehĺbili, vyčistili, obložili dreveným zrubom a mali ju vo veľkej úcte. Naširoko – naďaleko sa rozchýrila povesť o nej, a tak začali prichádzať k nej trpiaci, aby našli pri nej úľavu.“ Zdroj: www.korytnica.eu |