Liptovské Sliače zdolali L. Mikuláš -Palúdzku

Liptovské Sliače 23. októbra 2017 -Muži, V.liga sk.“B“: 1.OFC Lipt.Sliače : FC 34 Lipt.Mikuláš – Palúdzka 1 : 0 (1:0). Domáci nastúpili v oklieštenej zostave bez 4 hráčov zo základnej zostavy. Prvá polhodinka nepotešila priaznivcov tohto Liptovského derby. Na klzkom teréne sa mužstvám nedarila presná rozohrávka a útoky sa prevažne zakladali dlhým nakopávaním, čo nemalo More »

 

Pietna spomienka na A. Hlinku

A. Hlinka

Ružomberok 25. septembra 2017 – Pietna spomienka pri príležitosti 153. výročia narodenia kňaza, politika, novinára Andreja Hlinku uskutoční sa v utorok 26. septembra  pri jeho rodnom dome v ružomberskej mestskej časti Černová. Začne sa po svätej omši (o 18. 30 h).

Spomienku na A. Hlinku pripravujú občiansky výbor ružomberskej mestskej časti  Černová a farnosť Černová. 

A. Hlinku narodil sa 27. septembra 1864 v ružomberskej mestskej časti Černová.

Študent diecézneho seminára

 A.Hlinka pochádzal z rodiny pltníckeho faktora Andreja Sidora. Andrej Sidor sa oženil s Máriou Zahorcovou a začal používa priezvisko Hlinka. Z tohto manželstva sa narodili štyri deti: Juraj, Katarína, Mária a Anna. Keď A. Hlinka ako 34 ročný ovdovel a po roku sa druhý raz oženil s Máriou Šulíkovou. Z druhého manželstva sa narodilo ďalších päť detí: Zuzana, Ján, Andrej, Jozef a Štefan.

A. Hlinka získal základné vzdelanie v rodisku. Vďaka svojmu nadaniu a podpore učiteľa Jána Holdoša sa dostal na piaristické gymnázium v Ružomberku. Študoval tu v rokoch 1877 – 1880. V Ružomberku sa pod vplyvom profesora Karola Krčméryho národne uvedomil. Súčasne v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. S týmto predsavzatím odišiel na vyššie gymnázium do Levoče, ktoré absolvoval v r. 1881 – 1883. Roku 1883 ho prijali za klerika diecézneho seminára v Spišskej Kapitule.

 Kňazskú vysviacku prijal 19. 6. 1889 z rúk spišského biskupa Juraja Császku. Jeho prvé kaplánske pôsobisko bolo v Zakamennom-Kline na Orave. V roku 1890 ho biskup preložil najprv do obce Liptovské Kľačany  a odtiaľ do Tvrdošína a napokon v roku 1892 dostal faru v  Liptovských Sliačoch. Usiloval sa tu zlepšiť sociálne postavenie farníkov založením spolku striedmosti a založením úverného a potravného spolku. Organizoval osvetové prednášky a slovenské divadelné predstavenia. V čase pôsobenia na sliačanskej fare sa zapojil do politického života. Podporoval program Uhorskej ľudovej strany (Néppárt), ktorá sľubovala riešiť sociálnu otázku a otázku postavenia nemaďarských národov Uhorska.

Obetavou pastoráciou a sociálnou činnosťou získal podporu nižších ľudových vrstiev. To sa ukázalo 22. marca 1905, keď ho zvolili za farára v Ružomberku hlasmi okrajových štvrtí mesta. Ako ružomberský farár bol súčasne členom mestského zastupiteľstva, kde poukazoval na korupciu a mrhanie s financiami mesta. Usiloval sa urobiť všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povznesenia. Roku 1907 sa stal zakladateľom Ľudovej banky. Dôsledne plnil povinnosti cirkevného škôldozorcu. Už roku 1898 neúspešne kandidoval s programom Uhorskej ľudovej strany v ružomberskom okrese. Pod dojmom nesplnených sľubov Krajinskej katolíckej ľudovej strany sa s ňou roku 1901 rozišiel. Zvolili ho do vedenia Slovenskej národnej strany.

Dňa 5. decembra 1905 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany. Strana vystúpila s programom všeobecného a rovného volebného práva, zrušenie liberálnych cirkevných zákonov, uskutočnenie národnostného zákona, boj proti úžere a vysťahovalectvu. S jej programom bola zvolená väčšina slovenských poslancov do uhorského snemu. .

Pri oživení Matice slovenskej roku 1919 sa stal členom jej výboru a 4. novembra 1920 ho zvolili za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Túto funkciu zastával až do roku 1938. Roku  1924 dostal titul pápežského komorníka a v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom.

A. Hlinka skonal 16. augusta 1938 na starej fare v Ružomberku. Uvedený priestor je súčasťou tamojšej radnice.

Dnes nám  A. Hlinku pripomína okrem iného jeho rodný dom v Černovej, sprístupnený verejnosti, mauzóleum s rakvou, no bez telesnej schránky.

Text a foto: Tibor Šuľa

 

 

(red)