Ružomberok 19. februára 2026 – O živote a diele MUDr. Ctibora Bezděka (1872 – 1956), zakladateľa etikoterapie, ale aj o súčasnom smerovaní tohto sebapoznávacieho postupu, sa hovorilo na stretnutí s názvom Ako rád som žil. Podujatie sa uskutočnilo 18. februára v ružomberskej synagóge.
Etikoterapia, ktorej „semienko“ zasial v minulom storočí v Ružomberku lekár C. Bezděk, žije a rozvíja sa dodnes. Postupne sa rozvetvila a nadobudla podobu, akú si jej propagátor želal. Svoje snaženie zhrnul slovami: „Zobral som hrsť skúseností a zhrnul ich v niekoľkých kapitolách. Veľa myšlienok nie je dostatočne zdôvodnených, a preto môžu udávať nové podnety k ďalšiemu hľadaniu.“
„Etikoterapia je samostatný, komplexný preventívno-liečebný systém podporujúci slobodnú vôľu chorého s cieľom uzdravenia prostredníctvom radikálnej zmeny jeho dovtedajšieho postoja,“ uviedol Vladimír Červenák, zakladateľ slovenskej etikoterapeutickej školy Advaita. Pokračoval: „Etikoterapia nie je zázračné zaklínadlo, je to zrkadlo, v ktorom človek spozná pravdu o sebe samom.“ Dagmara Sarita Poliaková, jedna z organizujúcich absolventov školy Advaita, citovala Bezdekove slová: „Etikoterapia je žitie v súlade s božími zákonmi.“
Bezděk v roku 1931 vydal knihu Záhada nemoci a smrti: Etikoterapie – léčení mravností, v ktorej dal morálny stav človeka do súvislosti so vznikom choroby. Slovo éthos (ἦθος) v gréčtine znamená zvyk či obyčaj – teda niečo, čo sa bežne robí a považuje za dobrý mrav. Bezděk bol už za svojho života veľmi váženým a oceňovaným človekom, ale on predovšetkým počul volanie o pomoc. Žiadna ľudská bolesť, duševná ani fyzická, mu nebola cudzia. Žiaden nedostatok ho nenechával chladným, žiaden charitatívny program nebol pre neho príliš náročný. Přemysl Pitter v nekrológu napísal: „Doktor Bezděk mal všetky vlastnosti človeka božieho a pravého lekára duší i tiel. Bol vtelená srdečnosť.“
C. Bezděk sa narodil v katolíckej rodine v moravskom meste Podivín ako Hugo Ctibor Bezděk. Pochádzal z vlastenecky orientovanej rodiny so záujmom o kultúru. Jeho starý otec František bol dlhoročným starostom obce Kobylí na Břeclavsku, teta Mária sa vydala za spisovateľa Aloisa Mrštíka. Od šiestich rokov ho vychovávala teta Augusta Šebestová, keďže rodičia aj dve mladšie sestry zomreli na tuberkulózu.
V dvadsiatich jednom rokoch začal študovať medicínu vo Viedni. Pôsobil tam v slovenskom akademickom spolku Tatran a podieľal sa na založení časopisu Hlas, ktorý si získal obľubu aj na Slovensku. Po vzniku Československa odišiel v roku 1920 s manželkou na desať rokov do Ružomberka, kde vychovávali svoje dve dcéry.
V Ružomberku vybudovali sieť zdravotno-sociálnych inštitúcií – poradňu pre matky a dojčatá, oddelenie sociálnej starostlivosti či abstinenčnú poradňu – a zaslúžili sa aj o zriadenie okresnej nemocnice. Ich dom slúžil ako azyl pre matky s deťmi. Celkovo vychovali 42 detí (okrem vlastných dvoch dcér). Zorganizovali tiež zbierku pre hladujúce ruské deti, pričom niektoré z nich určitý čas živili vo svojom dome.
Po skúsenostiach so silnejúcim slovenským nacionalizmom a aj pod vplyvom manželky konvertoval k pravosláviu. Angažoval sa aj v spoločenstve swedenborgiánov. V roku 1931 sa pre narastajúci tlak stúpencov Andreja Hlinku presťahovali z Ružomberka do Prahy. V roku 1940 si manželia kúpili dom v Senohraboch pri Prahe, kde jeho manželka Varvara v decembri 1945 zomrela.
Po roku 1950, keď komunistický režim zrušil súkromné ordinácie vrátane tej Bezděkovej v Prahe, sa venoval najmä čítaniu a práci v záhrade. Ešte v tom istom roku ho však Okresný ústav národného zdravia povolal do Říčan pri Prahe ako praktického lekára. Viedol tam aj protialkoholickú poradňu a prednášal o prevencii úrazov. Aktívny zostal takmer do ostatných dní – zomrel 22. februára 1956.
Spomienkové podujatie na MUDr. C. Bezděka pripravili oddelenie marketingu, cestovného ruchu a športu Mestského úradu v Ružomberku v spolupráci s absolventmi školy etikoterapie Advaita Bratislava. Zúčastnili sa ho priaznivci a záujemci o etikoterapiu z celého Slovenska.
Text a foto: Tibor Šuľa